Wipeout Pulse - recenze

Autor: Robert Mihálik | 28.07.2009
Žánr:  PS2  | Recenze  | Závodní
Wipeout sa po druhý krát objavuje na PS2, ale tak trochu po termíne a len ako konverzia.
Možno sa to nezdá, ale séria Wipeout má za sebou už dlhú cestu. Prvé časti sa objavili na zmiešaných platformách počínajúc Sega Saturnom, či Nintendom 64, existujú dokonca aj verzie pre Windows a Mac. Až koncom milénia sa značka dostala do rúk Sony a odvtedy sa začala objavovať výhradne na jej platformách. Wipeout Pulse sa teraz z pôvodného PSP presťahoval na európske PS2, ktoré sú z hľadiska nových hier, aj keď to Sony všemožne popiera, už pravdepodobne za horizontom. Tým pádom sa jeho vydanie na prvý pohľad zdá len ako šanca vytrepať zo zákazníkov ďalšie potrebné peniaze. Lenže ouha, po využití nekonečnej múdrosti internetu som sa dozvedel, že za celú existenciu tejto dožívajúcej konzoly na ňu vyšla len jedna jediná Wipeout hra s podtitulkom Fusion v roku 2002. Preto chcem hneď na začiatok upozorniť, že Pulse zostáva napriek tomu, že je „len“ handheldovou konverziou, skvelým prírastkom do zbierky pre tých, ktorí nevlastnia PSP a nechce sa im čakať na ďalšie next-gen spracovanie (alebo jednoducho PS3 nemajú). Takže naštartovať klzáky a ide sa (jedinci trpiaci sklonmi k epileptickým záchvatom, prosím obráťte sa na svojho ošetrujúceho lekára).

Pre podrobnejšie informácie o samotnej hre a o vlastnostiach, ktoré sa konverziou nezmenili, prečítajte si našu recenziu PSP verzie z minulého roka. Vzhľadom na to, že momentálne k dispozícii nie je ani jeden oficiálny screenshot, všetky obrázky v článku pochádzajú z PSP verzie hry.



Úplným základom všetkých Wipeoutov je akýsi druh kampane, tentoraz šikovne rozdelený na tzv. gridy. Každý z nich obsahuje zo tucet pretekov na rôznych tratiach, zahŕňajúc módy ako klasické závody, časovky, eliminácie oponentov, zápasy jeden na jedného a tiež zaujímavý vytrvalostný beh, v ktorom sa konštantne mení maximálna rýchlosť vznášadla a až keď vás po dvadsiatom kole v tisíc kilometrovej rýchlosti rozbije o prudkú zákrutu, zistíte, že napriek prvým a pomerne ľahkým šampionátom je v neskorších rýchlostných triedach Wipeout Pulse tvrdým orieškom. Ani úplné začiatky nie sú v hre práve najľahšie a skutoční začiatočníci nebudú vedieť čo a kde a prvé kolá sa rozbijete skôr ako dorazíte do cieľa. Zatáčanie zákrut je na rozdiel od bežných závodných hier riešené tak trochu inak, veď máte predsa v rukách nebezpečné lietajúce klzáky dvesto rokov v budúcnosti. Aj keď ubratie plynu v začiatkoch neuškodí, bez použitia vzdušných bŕzd na oboch stranách vozidla sa ocitnete na mantinely a prídete o drahocennú životnosť vznášadla. Tie sa ovládajú rovnako ako v PSP verzii pomocou R1 a L1.



Aké zmeny nás čakajú po prechode na Dualshock a druhý analóg? Vlastne žiadne. Zadné R2 a L2 sú funkciami neosadené a čo je horšie, pravý analóg, ktorý je síce osadený akceleráciou, má ale rovnako funkcie dvoch bŕzd a v konečnom dôsledku je nepoužiteľný. Neviem či je to spôsobené mojou nemotornosťou, ale vždy, keď som sa pokúšal hrať analógom, skôr či neskôr mi palec podvedome skĺzol do strany a klzák v hre začal brzdiť do jednej strany. Preto som radšej ostal pri klasickom pridávaní plynu pomocou X, rovnako ako v prenosnej verzii. A paradoxne, po vyskúšaní PSP dema mi ovládanie na handhelde prišlo prirodzenejšie a presnejšie ako na väčšom bratovi.

Naopak poteší zakomponovanie všetkých doposiaľ vydaných sťahovateľných balíkov, takže na nás čaká zbierka krásnych dvanástich tímov, každý so svojim osobitým klzákom so špecifickými vlastnosťami týkajúcimi sa rýchlosti, akcelerácie, ovládania a štítov. Pri každom vozidle sa kumulujú vernostné body, ktoré odomykajú dodatočné skiny. Skutočne je z čoho vyberať a následne sa vo svojom obľúbencovi prebehnúť po jednej zo šestnástich tratí, ktoré sa dajú hrať oboma smermi. Trate obohacujú okrem turbo padov tiež náhodne zberateľné zbrane a upgrady, ktoré sa dajú okrem ich ničivých účinkov použiť tiež na doplnenie energie, čo sa stáva kľúčovou stratégiou v neskorších častiach.



Azda najväčším osekaním prešli počas konverzie online funkcie, ktoré sú totálne mimo misu, takže chýbajú jedny z najväčších ťahákov pôvodnej hry, ako online závody, či uploadovanie vašich výsledkov na internet a to aj napriek tomu, že PS2 sa v teoretickej rovine dá bez problémov napojiť na internet aj v našich končinách (nikdy som to však neskúšal). Pravdou však ostáva, že by pravdepodobne nebolo s kým hrať. O ďalšie perfektné funkcie ako používanie vlastnej hudby, fotenie počas pretekov či bezpochyby originálny spôsob vytvárania vlastných skinov pre vznášadlá pomocou oficiálnej stránky prichádzame zasa kvôli absencii akéhokoľvek pamäťového média.

Fanúšikov série na druhej strane môže potešiť splitscreen multiplayer na jednej konzole, či už vo vertikálnej alebo horizontálnej polohe. Prítomné sú všetky možnosti z módu Racebox, kde si vytvárate vlastné nastavenia pre závody, hneď potom, ako ich samozrejme odomknete v kampani. Obrovským nedostatkom však multiplayer trpí z hľadiska plynulého hrania, framerate je už v singli o čosi nižší ako na PSP, no v multiplayeri pomocou zobrazovania dvoch obrazoviek vzájomne, klesá pod prijateľnú úroveň a aj keď sa naňho po chvíli dá zvyknúť, na betón to nie je niečo, na čo by sme sa pri takomto type hry chceli čo i len trochu pozerať.



A možno sme tiež rozmaznaní poslednými blockbustermi ako God of War a Final Fantasy XII, ale PS2 má rozhodne na viac a pri pohľade na hore spomínaný viditeľne nižší framerate, dostáva človek pocit, že pri portovaní sa niekto vskutku ponáhľal. Modely vznášadiel sú OK, značne prepracovanejšie, celkové tieňovanie a efekty zbraní, či jemný blur je príjemný na pohľad, opäť však v rozpore so snímkami za sekundu. Pozadia tratí sú však to, čo stojí za pozornosť, pretože sa zdá, že ich niekto len pretiahol do väčšieho rozlíšenia a nechal tak, čo v konečnom dôsledku pri závodení nikomu prekážať nebude, ale kazí to celkový dojem, hlavne pri úvodných predslovoch pred každým pretekom a replayoch.  Vo finále nie je grafika vyslovene niečo, na čo by sa zle pozeralo, pekne farebné blikačky a výbuchy na každom kroku sú pre oko potešením, ale len v medziach, pri niektorých pasážach som mal skutočne pocit, že prostredia sú svojim spôsobom prázdne a menej detailné. Výprask by si rovnako zaslúžil loading screen, ktorý je zbytočne dlhý a čo je najhoršie, rovnako dlhú dobu sa vytŕča aj pri reštartovaní tých istých pretekov.

Kamerovaná ukážka priamo z hrania



Napriek všetkým vyššie spomenutým neduhom si Pulse však drží štandard vysokokvalitných závodov v každom smere, široké možnosti všetkých dvanástich vozidiel a ešte zaujímavejšie využitie ničivých zbraní môže byť spolu s dlhou kampaňou doslova lákadlom nielen pre fanúšikov, ale tiež pre všetkých hráčov vlastniacich len PS2, rovnako tiež pre priaznivcov akýchkoľvek adrenalínových závodov. Elektronický soundtrack zase viac než dosť podčiarkuje originálne futuristické stvárnenie, ktoré sa stalo pre sériu jednou z mnohých charakteristík. Jasný dôkaz, že PS2 ešte stále žije. Aj keď len z handheldových konverzií...


Hru na recenzi poskytla firma SONY Czech.

Detaily

Platforma: PS2

Chcete vidět další Recenze platformy PS2? Přejděte na stránku PS2 Recenze.