Patapon 2

Strelení Pataponi sú tu opäť. Čo nové so sebou prinášajú?

Dalo by sa povedať, že v aktuálnej generácii prenosných konzol platí jedno malé, nepísané pravidlo. Obe konzoly majú úplne odlišne zamerané hry a nielen kvôli svojím technickým parametrom sa snažia apelovať na rôzne cieľové skupiny potencionálnych zákaznikov. Zatiaľ čo PSP sa sústredí  prevažne na odchyt bratrancov z veľkých konzol, DSko má jedinečných a originálnych hier kopec. Výnimka ale potvrdzuje pravidlo a možno práve preto nám Sony prednedávnom nadelila pokračovania bláznovstiev typu Patapon alebo Loco Roco ktoré sa akosi vymykajú zo všetkých známych herných štandardov. Veď posúďte sami. PATA PATA PATA PON!

Strelení Pataponi si svoju premiéru odpískali už približne pred rokom a spôsobili na poli rytmických hier menší rozruch. Veď kto by nechcel nekonečným stláčaním kombinácie tlačidiel viesť do boja svoju malú armádu okatých panákov a k tomu ešte za ich roztomilého pokrikovania. Patapon zožal okamžitý úspech a zozbieral mnohé ocenenia za svoju neokukanosť, návykovú hrateľnosť a nápaditý vizuál. Myslím, že mnohých neprekvapím, keď poviem že druhá časť je čo do hrateľnosti a zábavnosti rovnako premakaná ako jej predchodca. Pointa spočíva v jednoduchom zadávaní príkazov čoraz rozrastajúcejšej sa armáde Pataponov pomocou bubnovania do štyroch tlačidiel na pravej strane konzoly do presne daného rytmu návykovej melódie. Naruší sa interval stláčania tlačítok a Pataponi okamžite padnú k zemi a nechajú sa poraziť. Pri opačnej situácii sa vyzdvihne ich guráž a s odhodlaným bojovým výkrikom prevalcujú nepriateľov.

Rola všemohúceho nie je ľahká a udržanie rytmu bubnovania si vyžaduje cvik, hlavne v neskorších častiach hry je udržanie komba takmer nevyhnutné na prežitie. Na ovládanie teda stačí použiť vhodné kombinácie štyroch „playstationových“ tlačidiel. Pon Pon Pata Pon, teda v preklade kruh, kruh, štvorec, kruh pošle Pataponov do bezhlavého útoku, zatiaľ čo chaka chaka pata pon im naopak prikáže otrčiť štíty. Vhodné naplánovanie a načasovanie príkazov je kľúčom k úspechu v bitke, nepriatelia (obzvlášť potom bossovia) vám vo väčšine prípadov telom alebo rovno rečou naznačia aký typ útoku na vás chystajú, takže máte dostatočný priestor prestriedať jednotlivé príkazy. Potom tu ešte nájdeme špeciálnejšie kombinácie, ako privolanie dažďa alebo snehovej víchrice pomocou rytmickej minihry. Takýmto spôsobom dokážete na istý čas oklamať vyschýnajúcu púšť, alebo odvrátiť hroziacu búrku.

Na vyššie spomenuté srandičky si však ani neškrtnete bez neustáleho udávania tempa, čím dostávate svojich poskokov do istého tranzu, tzv. fever, v ktorom sa dočasne značne zväčšujú všetky štatistiky od útoku až po obranu a rýchlosť. Nie je nič uspokojivejšie ako počuť ten lahodne presný úder do bubna doprevádzaný šialenými pata pata výkrikmi, no na druhej strane je takisto nepríjemné keď vás niečo vyruší, vypadnete z rytmu a musíte počúvať zdeptané náreky zdola. Ono sa hra totiž nedá v žiadnom momente a dokonca ani počas tuhej akcie hocijako zapauzovať a pre tých, čo na PSP nehrajú zamknutí sami doma to prinesie nejednu spŕšku nadávok. Jedinou možnosťou ostáva prepnúť konzolu do režimu spánku, čím však ľahko strácate prehľad o dianí na bojisku. Okrem toho neodporúčam hrať hru cez repárky v čo i len trochu hlučnejšom prostredí, v ktorom vás kde čo dokáže ľahko rozptýliť. Pre nerušené hranie teda určite siahnite po slúchadlách.

.

Napriek jednoduchému a zlatému vizuálu, by málokto o Patapone bez zahrania tušil, že pod povrchom jednoduchej rytmickej hry okorenenej o naivne rozprávkový príbeh rozprávajúci o ťažení Pataponského národa na koniec sveta, sa skrýva komplexne premyslený RPG systém, zahrňujúci nielen množstvo rôznych druhov výbavy, ale aj rôzne classy a ich rozvetvený systém vývoja. Základom je rozdelenie na rôzne typy jednotiek, pričom do každého súboja je možné vziať si len tri. Nevyhnutný je Hatapon nesúci vlajku, umožňuje pohyb armády a jeho smrť znamená smrť pre všetkých. Zvyšok tvoria voliteľné jednotky, ktoré budete postupom hry získavať. Klasickí bojovníci na blízko s mečom a štítom sú najvhodnejší na vytvorenie spoľahlivej ochrany pred nebezpečnými nájazdami, zatiaľ čo jednotky s kopijami a lukostrelci útočia zozadu. Vývojom základných classov potom odomykáte tie špeciálnejšie, čím sa odomykajú dvere k rozšírenej taktizácii a dôkladnému výberu zloženia vojska pred každým fightom. Kibaponi na koňoch dokážu oponentom zasadiť nejednu tvrdú ranu, Dekaponi zas vynikajú vo svojej pomalosti a obrovskej sile a narazíme aj na zvláštnosti ako Megaponov, ktorí bojujú hraním na trúbe.

Zoznam ukončujú tri novinky, ktoré tu majú premiéru. Toriponi jazdiaci na vtákoch pomôžu s podpornou paľbou zhora, masívny Robopon zas rád obhadzuje nepriateľov balvanmi a Mahopon, ktorý by sa dal opísať tak trochu ako nejaký mág, dokáže posilniť čatu viacerými blahodarnými účinkami. Opomenúť netreba ani novotu v podobe hrdinského charakteru, ktorý je vždy s vami a priradiť mu môžete podľa situácie ktorúkoľvek funkciu a jej typ, automaticky aj s jej najvyššie dosiahnutým levelom. Hrdina sa dokáže v priebehu súboja automaticky oživovať a najvyšší prínos má, keď dosiahnete fever. Dokonale presnými údermi bubnov spustíte špeciálnu schopnosť jedinečnú pre každú jednotku. Väčšinou ide o devastujúce útoky, užitočná je však aj dočasná nesmrteľnosť, ktorá bude trvať tak dlho, ako udržíte perfektný rytmus.

Každému Pataponíkovi v jednotke je možné priradiť vlastnú zbroj, teda zbrane a helmy, všetky so špecifickými parametrami, okrem účinnosti aj s vedľajšími účinkami ako uspávanie, mrznutie a zapálenie nepriateľov. Predmety získané z početných výprav použijete okrem zbraní aj na upgrade svojho vojska a to nielen zvyšovaním stávajúcich atribút, ale rovno získavaním nových. Tona názvov s koncovkou –pon vás spočiatku zmätie a chvíľu potrvá, kým zistíte, na čo je ten ktorý Patapon vhodný, je to ale kľúčom k úspechu. Niektorí sú odolní voči pádom na zem, iní zas proti chladu a naopak slabí voči ohňu. Vhodné zloženie vojska dokáže spraviť doslova zázraky a ľahko otočí súboj vo váš prospech. Hlavne neskôr sa stáva, že vecí ovplyvňujúcich priebeh hry je až priveľa a neraz strávite viac času prípravou na boj, ako samotným bojom.

Ako malú pauzu od hrania si v Patapolise môžete vyskúšať zopár vydarených minihier, pre zmenu však rytmických. Dlhú hernú dobu zaručuje okrem množstva príbehových úrovní aj možnosť ich opakovania, čím tiež získavate potrebné suroviny na rozvoj bojovníkov, pretože ku koncu hry ide do tuhého. Aby som nezabudol, ak máte v okolí s kým hrať, pripravte sa na ďalší čas strávený v istej forme co-op multiplayeru, v ktorom sa ujmete role svojho hrdinu a spolu so štyrmi ďalšími hráčmi (alebo AI) vyťukávate rozkazy v rovnakom čase, aby ste preniesli obrovské vajce na koniec úrovne a spoločne ho otvorili. Cestu vám však vždy skríži jeden z porazených bossov. Hra podporuje aj gamesharing, takže nemusíte hru vlastniť obaja.

Patapon 2 opäť priniesol takpovediac identickú dávku zábavy ako jeho predchodca, navyše pridal multiplayer a tri nové jednotky, ktoré vás zavedú do rozmanitých prostredí ako púšte a primrznuté tundry. Či to ale na pokračovanie stačí, je otázne. Prináša nám takmer identický príbeh a noviniek je skôr poskromne. Ak sa do sveta Pataponu chystáte po prvý raz, neváhajte a užite si všetky pozitíva, ktorými táto hra oplýva. Chytľavý soundtrack v pozadí a roztomilá grafika chytí za srdce snáď každého. Niekomu sa však nemusí páčiť prílišná komplikovanosť skrývajúca sa pod povrchom a pomaly sa stupňujúca obtiažnosť. Tí, ktorí mali čo dočinenia s prvým dielom by mali nad kúpou pokračovania pouvažovať, prípadne len siahnuť do poličky a oprášiť krabičku s hrou.

90% 85% 95% 75% 80%

Diskuze k článku Patapon 2

K tomuto článku zatím nikdo komentář nepřidal.