Army of Two: The 40th Day

Army of Two je späť. Ako vysoko má namierené?

Kooperatívne hry sú v súčasnosti v móde, napokon kto z nás nehrá rád s inými hráčmi. Ešte stále však nie je 100%-ne bežné, aby hry boli primárne určené pre dvoch a viacerých hráčov, ich počty sa však pomaly, ale isto rozrastajú. Najnovším prírastkom, ktorý sa objavil pred  nedávnom na PS Store je Army of Two: The 40th Day, čo je vlastne pokračovanie celkom dobre akčnej hry, stojacej primárne na spolupráci dvoch postáv. Prvý diel mal síce ďaleko od dokonalosti, svoje publikum si však hravo získal. Preto mnoho hráčov nedočkavo očakávalo nové pokračovanie, ktoré poodhalilo svoje kvality v práve spomínanej kooperatívnej hrateľnej ukážke.

Pokiaľ ste si PS3 kúpili len pred nedávnom alebo ak jednoducho nemáte priateľov vo friendliste, môžete mať celkom problém s hraním tohto dema. Hra vám totiž umožňuje len kooperatívne hranie, s umelou inteligenciou sa hrať nedá (v plnej verzii tomu bude samozrejme inak). Ja som mal to šťastie, aby mi jeden z kamarátov pomohol, nevedel som však celkom do čoho idem, pretože pôvodný diel som nehral. Videá však z hry vyzerali dobre a aj dojmy z rôznych zahraničných serverov naznačovali, že môže ísť o veľmi zaujímavú záležitosť. Hru je možné hrať po internete alebo cez split-screen. Ak sa rozhodnete hrať cez internet, či už som si zvolil, že chcem kamaráta pozvať alebo hrať s kýmkoľvek, skončil som pri prvom variante, to jest musel som niekoho do hry prizvať. Nedokázal som to nastaviť tak, aby som náhodne našiel niekoho na internete. Pričom túto možnosť sme mohli vidieť v deme a následne aj v plnej verzii Resident Evil 5. Od next-gen hier sa vo všeobecnosti očakáva, aby vyzerali dobre, to však nie je celkom prípad najnovšieho Army of Two. Napriek tomu, že hrávam na vysokom rozlíšení, hrany objektov sú zubaté, hnusné, textúry taktiež nič moc a okrem postáv všetko vyzerá poslabšie. Aj grafické efekty sú na minimálnej úrovní, rúcajúce sa budovy vyzerajú trápne a vôbec sa nemôžu porovnávať s deštrukciou, akú sme videli v podstatne staršej hre – Mercenaries 2. Grafika však nie je všetko a našťastie, hrateľnosť je na tom o čosi lepšie.

Aj keď hra miestami seká a niekedy dokonca sa hra prerušila s tým, že musím čakať na druhú postavu (komunikácia so serverom nie je taká dobrá, ako by sa žiadalo), vzájomná interakcia a strieľanie je dosť zábavné. Hra vám zo začiatku najmä hovorí, ako ju treba hrať, ako zvládať jednotlivé prvky ovládania a aké sú možnosti riešenia rôznych situácií. V podstate náplňou hry je behať uzatvorenými prostrediami z miesta na miesto, občas niečo umiestniť na rozvodovú skrinku, inak čisto strieľať nepriateľov. Možností boja je však viac než dosť. Každú konfrontáciu netreba riešiť zbraňami, môžete sa pokúsiť súpera prekvapiť, zajať a následne zviazať, po prípade popraviť. Každé vaše rozhodnutie však má svoje dôsledky, ak sa rozhodnete pre popravu, môže sa stať, že banda nepriateľov stojaca za rohom spustí poplach. Krycí systém by si však zaslúžil malé prerobenie, pretože krytie sa vyvoláva vbehnutím do steny. To sa však nestane vždy, keď to potrebujete. V záchvate akcie by som prijal, keby som sa zaručene oprel o stenu kliknutím tlačidla a nie aby som dúfal, že hra pochopí, čo v danom momente potrebujem. Ono totiž aj keď vo väčšine prípadov som nemal problém, niekedy sa stalo, že som schytal celkom slušný počet rán, než sa mi podarilo sa skryť. Zbraní je dosť, naraz máte pri sebe tri rôzne strelné zbrane plus granáty a aby to nebolo málo, nové zbrane sa dajú získať po mŕtvych protivníkoch či pomocou ich kúpy (kupovať sa dalo neviem prečo vo výťahu). Mierenie je však statické, to jest ruka sa aspoň z môjho pohľadu hrdinom netrasie a teda cielenie na súperov môže byť trochu priľahké.

Za zmienku stoja aj momenty, v ktorých sa musíte rozhodnúť, čo urobíte. Tu však platí: kto prv príde, ten prv melie. Inými slovami hoci obaja hráči dostanú možnosť rozhodnúť, ako sa udalosti budú vyvíjať ďalej, ten ktorý rozhodne ako prvý určuje dej. Je absolútne jedno, čo chce ten pomalší, ten kto rozhodne rýchlejšie je pánom situácie, čo je trochu diskriminujúce. Osobne by som prijal takú vec, že ak sa jeden rozhodne niekoho ušetriť a ten druhý zabiť, tak to urobí len ten jeden a druhý s tým vyjadrí nesúhlas. AI-čka je celkom solídna a rozoznáva, koľko „chaosu“ okolo seba vyvolávate. Teda ak jeden z hráčov vbehne priamo do akcie, privlastní si všetku pozornosť a druhý sa môže bezpečne a nerušene zahrať na snipera. Hoci Army of Two: The 40th Day má viac negatív ako pozitív, celkovo ide o zábavnú záležitosť. Napriek tomu, že hra občas seká, že nevyzerá graficky príliš dobre, že krycí systém nie je úplne dokonalý, bavilo ma to. Na to podľa mňa aj tvorcovia hry stavili, hra nemusí byť dokonalá, hlavná vec, aby sa hráči zabavili a to je podľa mňa splnené. Preto aj keď ani zďaleka nejde o vysoko kvalitný titul, je tu značná šanca, že sa pri hre budete dobre baviť. Kto netúži po dokonalosti v hrách si Army of Two: The 40th Day dokáže vychutnať, ostatným radím pohľadať niečo iné.

0% 0% 0% 0% 0%

Diskuze k článku Army of Two: The 40th Day

K tomuto článku zatím nikdo komentář nepřidal.